Navigácia

Obsah

75. výročie skončenia 2. svetovej vojny

Typ: ostatné
18. mája 1945 podpísalo Nemecko bezpodmienečnú kapituláciu

75. výročie skončenia 2. svetovej vojny

„.. môj vojak dobrý,

čo v diali neznámej odpočívaš,

obeť tvoja žije

a ľud tvoj spomína ťa denne,

za hrdosť čo si k dúham pozdvihol,

za bolesť čo si v temno zaklial,

za podlosť čo si päsťou zmaril,

za zradu čo si krvou vykupoval,

za pravdu našu poškvrnenú,

za nádej nových čias,

za úsvit ktorý slnkom žiari,

v ktorom rod tvoj bude žiť

a obeť tvoja prekvitať...“

8. mája 1945 podpísalo Nemecko bezpodmienečnú kapituláciu, čím sa skončila vojna v Európe. Najväčší vojnový konflikt v histórií trval dlhých šesť rokov. Do vojnových operácií bolo zapojených vyše 50 štátov. Počas druhej svetovej vojny zahynulo viac ako 62 miliónov ľudí, z toho 40 miliónov tvorili civilné obete.

My nesmieme zabudnúť...

1. septembra 1939 sa začína 2. svetová vojna nemeckou inváziou do Poľska, ktorú z juhu podporujú slovenské divízie. Medzičasom sa už viac ako dva roky bojuje v juhovýchodnej Ázii, kde 7. júla 1937 Japonsko napadlo Čínu. Vzápätí vyhlasujú Nemecku vojnu Francúzsko, Veľká Británia a Austrália, v ďalších dňoch aj Južná Afrika a Kanada. USA naopak vyhlasujú v konflikte neutralitu.

23

17. septembra 1939 v nadväznosti na dohodu o neútočení a dodatky o rozdelení Európy napadne Poľsko z východu aj Sovietsky zväz. 5. októbra je Poľsko porazené a jeho územie si Nemci a Sovieti rozdelia. Sovietsky zväz napadol Fínsko, Fíni sa mnohonásobnej presile úspešne bránili. Sovieti prišli o 200-tisíc vojakov, fínske straty boli na úrovni 25-tisíc. Zimnú vojnu ukončil podpis mierovej dohody 13. marca 1940. Fínsko prišlo o 11 percent územia, ale udržalo si nezávislosť. Prestíž Červenej armády značne utrpela a priebeh konfliktu presvedčil Hitlera v budúcom rozhodovaní o útoku na Sovietsky zväz.

Začiatkom apríla Nemci napadnú Dánsko a Nórsko. Do bojov o strategický prístav Narvik sa vojensky zapája aj Veľká Británia a Francúzsko. Po útoku Nemecka na Francúzsko sa spojenecké jednotky sťahujú a Nórsko je za dva mesiace porazené. V máji Nemecko útočí na Holandsko, Belgicko, Luxembursko a Francúzsko. Britským premiérom sa stáva Winston Churchill. Postup nacistov sa neúspešne snaží zastaviť Francúzska armáda a Britský expedičný zbor. V júni Nemci vstúpili do Paríža, predseda francúzskej vlády Maršál Petain podpisuje prímerie s Nemeckom v Compiègne.

45

13. augusta 1940 sa začal hlavný letecký útok Luftwaffe na Britániu, odpor Britov sa však nepodarilo zlomiť a 15. septembra odkladá Hitler inváziu do Británie na neurčito. V septembri sa Taliansko pokúša obsadiť Egypt, ktorý bol britským protektorátom. Vojská Commonwealthu však taliansku armádu rozprášili a do Afriky prichádzajú v marci 1941 nemecké divízie Maršála Rommela. Ich počiatočný postup sa však na osem mesiacov zastaví pri líbyjskej pevnosti Tobruk, bránenej austrálskymi vojakmi. Na jar 1941 sa zároveň vojakom Commonwealthu darí poraziť pronemecké sily v Iraku, Sýrii a Libanone a poraziť Talianov v Etiópii. Na jeseň Taliansko neúspešne zaútočí na Grécko. Vzhľadom na tento fakt ako aj úspechy jednotiek Británie a Commonwealthu v Stredomorí sa Hitler obáva o dostupnosť ropných polí v Rumunsku, ktoré zásobujú Nemecko. Naplánuje preto inváziu na Balkán a zároveň spustí diplomatickú iniciatívu, na základe ktorej sa Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko stanú spojencami Nemecka. Počas apríla 1941 obsadia nemecké vojská Juhosláviu a Grécko.

67

22. júl 1941 Hitler spúšťa plán Barbarossa a tri milióny nemeckých vojakov vstupujú na územie Sovietskeho Zväzu. Sovietsky zväz sa z nemeckého spojenca mení na nepriateľa. Červená armáda nie je na útok pripravená a nemeckým jednotkám sa darí rýchlo postupovať. Za prvý mesiac je zabitých alebo zranených 850-tisíc jej príslušníkov a ďalší milión Nemci zajali. Zároveň prichádza o tisíce diel, tankov a lietadiel. Postup nemeckých vojsk sprevádza vyvražďovanie vojnových zajatcov aj civilného obyvateľstva hnané antižidovskými a antislovanskými doktrínami.

89

V rokoch 1941 – 1945 založili nemeckí nacisti na poľskom území okupovanom Nemeckom šesť vyhladzovacích táborov – Chelmno, Belzec, Sobibor, Treblinka, Osvienčim (Auschwitz‑Birkenau) a Majdanek. Vyhladzovaciu funkciu plnili prvé štyri z menovaných táborov. Osvienčim a Majdanek plnili zároveň funkcie koncentračných táborov, takže podstatne menšia časť väzňov bola určená pre otrockú prácu. Väčšinu obetí koncentračných táborov tvorili Židia, príslušníci slovanských národov, teda Poliaci, Rusi, Ukrajinci, Srbi, ďalej to boli Rómovia, ideologickí nepriatelia nacizmu, predstavitelia demokracie, či komunisti, niektoré náboženské menšiny, ako napríklad Svedkovia Jehovovi. Do koncentračného tábora Osvienčim bolo deportovaných približne 2,5 mil. ľudí. Odhaduje sa, že asi 1,1 mil. z nich tam bolo zavraždených. Asi 900 tisíc deportovaných hneď po príjazde poslali do plynových komôr alebo zastrelili. Asi 200 tisíc zomrelo na následky chorôb, podvýživy, týrania, či lekárskych pokusov. Koncentračný tábor sa stal symbolom holokaustu, genocídy asi 6 miliónov obetí.

Sovietska tajná služba začala na ohrozených územiach masovo vraždiť politických väzňov, ktorých zajali pri okupácii Poľska, Pobaltia a Bukoviny.V decembri toho istého roku Wehrmacht dosahuje svoj vrchol pri postupe na východ –  dostáva sa až do vzdialenosti približne 35 km od Kremľa. Blesková vojna sa ale zastavuje. Nemci nie sú dostatočné pripravení na krutú ruskú zimu a majú aj problémy so zásobovaním. Čerstvé jednotky Maršála Žukova zahajujú protiofenzívu a v priebehu mesiaca zatlačia nemecké línie približne 200 kilometrov na západ. Japonské letectvo zaútočilo na námornú základňu USA v Pearl Harbor a tým vtiahla dovtedy zdržanlivé Spojené štáty do svetového konfliktu. Dôvodom útoku bola snaha narušiť ropné embargo, ktoré na Japonsko uvalili USA kvôli expanzii v juhovýchodnej Ázii.

11. decembra 1941 vyhlasuje Spojeným štátom vojnu aj Nemecko.

Od polovice roka 1942 začali britské a americké letectvo s útokmi na ciele v Nemeckej ríši.

V auguste 1942 sa začala bitka o Stalingrad, ktorá sa po piatich mesiacoch urputných bojov skončila porážkou 6. nemeckej armády, ktorej 90 000 príslušníkov upadlo do zajatia spolu s jej veliteľom maršálom Paulusom. Padol tak mýtus o nemeckej neporaziteľnosti.

9

13. mája 1943 britské a americké jednotky prinútili ku kapitulácii nemecké a talianske armády v severnej Afrike, do zajatia padlo okolo 275-tisíc vojakov, v júli sa Hitler neúspešne pokúsil o ofenzívu pri meste Kursk, ktorá sa stala najväčšou tankovou bitkou 2. svetovej vojny, v ktorej sa stretlo viac ako 7-tisíc tankov. Toto bola zároveň posledná veľká obranná bitka Červenej armády. Odvtedy už len postupovala na západ.           

V júli Briti, Američania a Kanaďania vylodením vo francúzskej Normandii začali spojenecké oslobodzovanie Európy. Sovieti spustili operáciu Bagration, ktorej výsledkom bol postupný kolaps nemeckej obrany v Bielorusku a na Ukrajine, dobytie východného Poľska pričom ich postup sa zastavil až začiatkom augusta na Visle.

1. augusta 1944 vypuklo vo Varšave povstanie, ktoré ale nacisti potlačili, pričom si vyžiadalo životy 200-tisíc Poliakov.

25. augusta 1944 spojenci oslobodzujú Paríž.

29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie.

Počas jesene 1944 sovietske vojská prelomili nemeckú obranu v Pobaltí, uzavreli prímerie s Rumunskom a Bulharskom. Oslobodili s významným podielom miestnych partizánov Juhosláviu. Nemci následne opustili Grécko. Nemecká armáda sa pokúša v Ardénach o zvrat na západnej fronte, pokus spojenci do polovice januára 1945 potlačili.

V januári 1945 Sovieti oslobodili Varšavu a ďalšie mestá v južnom a západnom Poľsku. Vo februári padla nemecká snaha udržať Budapešť. Približne 66-tisíc väzňov hnali od 18. januára 1945 z Osvienčimu 60 kilometrov peši do Wodzislawi a odtiaľ vlakmi do iných koncentrákov. Tohto pochodu smrti sa zúčastnila aj Hilda Hrabovecká (rod. Frieedmanová), prešovská rodáčka. Do Auschwitzu sa dostala zo Slovenska s prvým transportom ešte v marci 1942.   Pochod smrti neprežilo okolo 15-tisíc väzňov. Pani Hilda sa dočkala oslobodenia v tábore Ravensbrück. Z  územia vtedajšieho Slovenska len v prvej vlne (1942) bolo deportovaných do koncentračných táborov okolo 19-tisíc ľudí. V druhej (po vypuknutí SNP) smerovalo do Auschwitzu päť transportov z tábora v Seredi a v tej dobe sa sem inou cestou dostala aj časť Židov zaistená na východnom a severnom Slovensku.

24. marca 1945 prekračujú spojenci Rýn a vstupujú do Nemecka. V Apríli dobývajú sovietske vojská Viedeň a začína sa útok na Berlín.

30. apríla spáchal Adolf Hitler samovraždu a 2. mája sa vzdali poslední obrancovia mesta.

Zvrátená ideológia fašizmu priniesla so sebou najväčší vojnový konflikt, milióny nevinných obetí, ktoré obetovali svoj život v záujme dosiahnutia vznešeného cieľa: mierového života pre budúce generácie a novej šance pre život...

1112


Vytvorené: 8. 5. 2020
Posledná aktualizácia: 8. 5. 2020 14:20
Autor: Správca Webu