Obec Arnutovce
ObecArnutovce
rozšírené vyhľadávanie

Kostol

Rímsko-katolícky kostol sv. Heleny

Najvýznamnejšou pamiatkou obce je kostol, ktorý bol pôvodne neskorogotický, postavili ho na začiatku 15. storočia. Presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou klinovej profilácie. V strede klenby je svorník, na ktorom sú pravdepodobne zobrazené tri kópie.    

Sakristia je zaklenutá kláštornou klenbou. V roku 1700 mal kostol tri oltáre.

Hlavný oltár svätej Heleny je pseudogotický z konca 19. storočia. Obsahuje tri postavy: v strede je Panna Mária s Ježiškom, vpravo z čelného pohľadu je sv. Helena s krížom, vľavo je sv. Dorota. Hlavný oltár

Vedľajší oltár Panny Márie je krídlový, gotický, asi z roku 1485 a pripisuje sa majstrovi Martinovi z Levoče, tempera na dreve, 160 x 120 cm. V odborných článkoch sú publikované fotografie - reprodukcie autorov: Kornel Divald 1906, Norbert Leonard 1938, GLATZ 1975, FAJT 2003.

Pohľad na zatvorenú tabuľu

Pohľad na otvorenú tabuľuRokokový oltár Svätého Šebestiána je asi z rokov 1770-1780. Pod latinským textom je uvedené "Cassovie, Typis Academicis Soc. IESU ANNO 1764". Svätý Šebastián je znázornený aj v obecnom erbe.

Bočný oltár sv. Šebastíán

Detail bočného oltára Sv. Šebastiána

Veža bola ku kostolu pristavaná v druhej polovici 16. storočia. Prestavaná a zväčšená bola v 18. storočí. Ukončenie veže má formu zvonovitej laternovej prilby.

Od 15.10.1963 je kostol evidovaný ako národná kultúrna pamiatka.

Odborný článok o oltároch kostola v Arnutovciach

Oltár Panny Márie - krídlový oltárny triptych (krátený text autorky Bc. Veronika Vagaská)

Anton Cyril Glatz kládol vznik oltára do konca 80. rokov 15. storočia, Libuše Cidlinská udáva rok 1485, no podľa novšej literatúry vznikol oltár v 90. rokoch 15. storočia. Libuše Cidlinská zrejme vychádzala z názoru Ericha Wieseho, ktorý upozornil na fakt, že v roku 1486 boli Štefan Zápoľský a Hedviga Tešínska zosobášení, čo môže súvisieť so zobrazením sv. Hedvigy a sv. Alžbety na oltári. Keď však uvážime, že zobrazovanie týchto svätíc nebolo v prostredí tabuľovej maľby žiadnou novinkou, je veľmi prekvapujúce, že viacerí bádatelia považovali tento dátum určujúci v spojitosti so vznikom oltára.

Ústredná tabuľa oltárneho triptychu nesie námet tróniacej Madony s Ježiškom medzi sv. Alžbetou a sv. Hedvigou. Na otvorených krídlach vidíme štyroch svätých. Na ľavom krídle je zobrazený sv. Rochus a sv. Agnesa, na pravom sv. Šebastián a pod ním sv. Lucia. Zatvorené krídla nesú tabuľové obrazy s postavami sv. Martina, sv. Štefana, sv. Vojtecha a sv. Imricha. Zadná strana oltára teda silne prízvukuje uhorskú tematiku. Oltár reštaurovali v rokoch 1966–1967 Eva Kaiserová a Ľudovít Pisár. V dnešných časoch je oltárny triptych bez predely. Ako bolo spomenuté už vyššie, centrálna tabuľa predstavuje Pannu Máriu sediacu na kamennom tróne. Celý námet strednej tabule sa odohráva na zlátenom pozadí s brokátovým vzorom. Po jej pravej ruke stojí sv. Hedviga nesúca vojvodský klobúk s modelom kostola. Postava stojaca po jej ľavej ruke patrí sv. Alžbete Durínskej, ktorá je oblečená v zelených šatách, ktoré prikrýva červený plášť. Jej hlava je zahalená do bieleho rúška s podvikou, pričom maliar umiestnil nad čelo svätice zlatý šperk. V rukách drží jej typické atribúty, džbán na vodu a tanier s jedlom, čiže predmety, ktorými kŕmila chudobných, a ktoré poukazujú na jej milosrdenstvo. Všimnime si, že kým na otvorených krídlach sú výjavy zamerané na milosrdné zaopatrenie blížnych v chudobe a núdzi, zatvorené krídla predvádzajú uhorskú tematiku. Okrem sv. Štefana a sv. Imricha nachádzame na oltári ešte dvoch svätcov, sv. Martina a sv. Vojtecha. Sv. Martina prijímali Arpádovci za svojho patróna, nakoľko ešte nemali žiadnych vlastných. Okrem toho, k uctievaniu a zobrazovaniu sv. Martina iste prispel i jeho kráľovský charakter, keďže Martin bol patrónom Merovingovcov. S osobou sv. Vojtecha sa spája samotný kráľ Štefan a pokresťančovanie pohanského uhorského obyvateľstva. Podľa názoru Bálintha Hómana strávil sv. Vojtech po svojom druhom odchode z Prahy niekoľko mesiacov v Ostrihome. Tam posilňoval vo viere rodinu veľkokniežaťa Gejzu a kristianizoval tamojšie obyvateľstvo. V tom čase mali na sv. Štefana veľký vplyv jeho ponaučenia a zdá sa, že sám sv. Vojtech ho aj pokrstil. Neznámy majster zobrazil svätcov z rodu Arpádovcov v jednoduchej krajine, bez výraznej vegetácie. To je jeden z výrazných rozdielov oproti vnútornej strane krídel, kde sú svätci zobrazení pred zláteným brokátovým pozadím. Na tabuliach s uhorskou tématikou je teda pozadie nahradené sivomodrou oblohou. Ťažko a veľkoryso riasená drapéria spája figúry s pôdou. Výstižná je aj charakteristika hláv s pokročilými prostriedkami neskorogotického fyziognomického analytizmu, podobne i ruky s dlhými článkovanými prstami, ktoré sa jasne črtajú pod rukavicou. Maliar dokonca dôsledne užíval vrhnutý tieň. Obaja svätci stoja na cestičke pokrytej kameňmi, natočení k sebe, pričom ich jasne rozpoznávame podľa typických atribútov. Starší, bradatý kráľ Štefan s korunou na hlave, drží v rukách vladárske jablko a žezlo. Oproti nemu stojaci syn, mladý Imrich, má v rukách meč a ľaliu. Zadné tabule nie sú dielom Majstra Martina, ale maliara, ktorý sa zameriaval viac na zobrazenie skutočnosti. Postavy pripomínajú vonkajšie tabule levočského oltára sv. Alžbety, takže sa v prípade tohto triptychu nejedná o prácu jednej umeleckej osobnosti. Anton Cyril Glatz označuje maliara zadnej strany oltárnych krídel za kvalitnejšieho než bol sám Majster Martin. Vráťme sa však k otázke objednávateľa oltára, ktorá bola naznačená už v úvode tejto kapitoly. O možnosti rodiny Zápoľských ako donátoroch oltára písal už Jiří Fajt, ktorý uvažuje o svadbe Hedvigy Tešínskej a Štefana Zápoľského ako o bezprostrednom podnete k fundovaniu oltárneho triptychu. Ak by tomu tak v skutočnosti bolo a rodina Zápoľských by bola objednávateľom oltára, bol by to zároveň hmatateľný dôkaz o tom, že nemali svojho obľúbeného maliara, a museli objednávať u miestnych majstrov. V prospech donácie svedčí i samotné zobrazenie arpádovských svätcov sv. Štefana a sv. Imricha, nakoľko bratia Zápoľskí boli nositeľmi tých istých mien a menovaní svätci boli zároveň aj ich patrónmi. Štefan a Imrich Zápoľskí si rovnako ako Matej Korvín uvedomovali ich neurodzený pôvod a umeleckými objednávkami sa snažili dokazovať svoju prestíž a postavenie v krajine. Význam arpádovských dynastických svätcov dokazuje i fakt, že ich podoby nachádzame aj na ďalších oltárnych zákazkách, na ktorých Majster Martin pracoval.

(Zdroj: Diplomová práca, Bc. Veronika Vagaská: Arpádovskí dynastickí svätci a ich miesto v tabuľovej maľbe 15. a počiatku 16. storočia na východnom Slovensku, Univerzita Karlova v Prahe, Katolícko teologická Fakulta, Ústav dejín kresťanského umenia, str. 73-74. Link)

Organ

Ide o jednomanuálový organ bez pedála I/5, značka RIEGER z roku 1928, Gebrüder Rieger, opus 2349. Pevné kombinácie: Mezzoforte, Forte. Pneumatické traktúry, kužeľková vzdušnica. (Zdroj: Marek Cepko2010: https://organy.hc.sk)

Kaplnky a kríže 

 

Kaplnka v obci

Táto kaplnka bola pôvodne na inom mieste, asi 20 m bližšie smerom ku kostolu. Pri stavbe rodinného domu ju rodina Capáková premiestnila na okraj svojho pozemku.  Kaplnka v záhrade rodiny Capákovej

Socha z kaplnky

Kaplnka pri hlavnej ceste

Nachádza sa v smere na Smižany, na pravej strane cesty. Jozef Šmelko si pamätá, že v kaplnke bola soška sv. Jána Nepomuckého, ktorú zrejme ukradli. Strecha bola pôvodná šindľová, novú plechovú dal spraviť nebohý Vincent Ondirko. Starý ľudia hovorili, že „po večerni še tam ešči ženy dakedy chodzili modlic,“ spomína pán Jozef Šmelko. Teraz je v kaplnke namiesto sošky osadený obraz Ježiša Krista. V júni 2022 boli pri kaplnke zasadené dva mladé lipy. 

Kaplnka - pôvodne so soškou sv. Jána Nepomuckého

Kaplnka pri kostole

Bola vymurovaná občanmi obce a osadilo sa do nej súsošie, ktoré bolo v kostole pôvodne od rodiny Švedovej.

Kaplnka pri kostole

 

Kríž v obci na novej ulici

Nachádza sa priamo v obci, v minulosti sa nachádzal trochu ďalej v poli, no pri orbe ho poškodili a tak ho preniesli bližšie k ceste. Posledná renovácia bola v roku 2020. 

Kríž v obci na novej ulici

Kríž v parku 

Nachádza sa v parku, na mieste, kde mal byť niekedy starý cintorín. Priestranstvo sa v minulosti upravilo na park. V lete 2021 bol starý kríž demontovaný zo stredu parku. Nové miesto s novým krížom si mohli veriaci pozrieť v auguste 2021, kedy sa v parku konala odpustová slávnosť.

Kríž v parku, nový od leta 2021

Kríž  na cintoríne

Tento kríž bol obnovený v minulosti sa nachádzal trochu ďalej v poli. Obnovený bol v roku 2020. 

Kríž na cintoríne

Kríž  Sväté Misie

Osadený a posvätený bol vedľa kostola v októbri 2023 ako pamiatka na Sväté misie, ktoré prebiehali v celej farnosti v dňoch 22.-29.10.2023. 

Kríž Svätá misie

Kríž smerom na Spišské Tomášovce

Prehnité drevo kríža bola odstránené v novembri 2021. Nepoužiteľná bola aj pätka - betónový pilier. V prácach na novom betónovom základe a železnej pätke sa pokračovalo na jar 2022. Jama sa vykopala asi 3 m od pôvodného umiestnenia, bližšie smerom k obci Spišské Tomášove. Najprv boli v apríli 2022 zasadené dve lipy a nový kríž bol osadený v júni 2022. 

Kríž smer Spišské Tomášovce

Kríž na cyklotrase smer Iliašovce

Nachádza sa v poli pri cyklotrase smer Iliašovce, výnimočný je udržiavanou zeleňou v jeho okolí.

 Kríž pri cyklotrase smer Iliašovce

Kríž pri hlavnej ceste - smer Smižany

Nachádza sa hneď oproti murovanej kaplnke za oplotením. 

Kríž smer Smižany

Kríž pri hlavnej ceste - smer Letanovce

Nachádza sa pri hlavnej ceste smer Letanovce.

Kríž pri hlavnej ceste smer Letanovce 

Kríž pri kostole - Jozef Roxer

Nachádza pri múre kostola. Je na ňom napísané: "Tento kriš dal vistavic ROXER JOZEF na pamjatku svojho sina vteri spadol na ruskim bojišti 2. januara r. 1917."

Kríž Jozef Roxer

 

Kríž pri hlavnej ceste - odbočka na Mečedeľovce.

Nachádza sa pri hlavnej ceste pri odbočke na majer Mečedeľovce. 

Kríž pri hlavnej ceste odbočka na Mečedeľovce

Kríž, ktorý sa nachádzal pri potoku za JRD, pri terajšej ČOV

Tento kamenný kríž bol poškodzovaný, preto bol v roku 2022 prenesený na cintorín (spodný kameň a hlavný kameň) aby sa zachoval. Vrchná časť (tvar kríža) je zničená. Pri ČOV sa nachádza betónová pätka, na ktorej bol kríž uchytený. Na kríže je nápis: "Pán Boh nám nedá väčší kríž, len toľký, koľký unesieme. Vystavila na pamiatku svojeho trápenia MARIA ŠVEDOVÁ, rod. Hrubizna." Na spodnom kameni je vyryté meno kamenárskeho majstra: E. Schmogner.

Kríž ŠVEDA 

Pozri aj fotogalériu kostola.

Linky k zdrojom k oltárom

Maďarský zdroj z roku 2009

 


Postavy svätých na hlavnom oltári 

Svätá Dorota

Svätá Dorota sa nachádza vľavo (pri čelnom pohľade na oltár), v kalendári jej patrí 6. február.  Za svoju vieru bola sťatá, lebo odmietla vzdať úctu iným božstvám, ostala verná Kristovi. Pri mučení podľa legendy hovorila, že sa teší do nebeskej záhrady, posmešne jej dali doniesť pre nebeského ženícha ruže a jablká ako svadobné dary. A tak ju na oltároch a obrazoch zobrazujú s kvetmi alebo ovocím. Po druhom vatikánskom koncile nebola zaradená do nového cirkevného kalendára.

 

Galéria

Fotogaleria z karnevalu

Stavebný úrad

stavebny urad

Kalendár zvozu odpadu

Odpad

Facebook

Facebook